Čo je dôležité vedieť o stavbe základovej platne
Každá stavba rodinného domu vyžaduje posúdenie kvality podložia a hlavne jeho únosnosť. Celá váha rodinného domu sa prenáša na zeminu nedotknutú výkopmi.Pod základy domu a pod základovú dosku navozíme štrk /štrkové lôžko/. Štrk oddelí terén od základovej dosky, aby základy a základová doska nenasávali dažďovú a podzemnú vodu.Po betonáži základových pásov ešte do čerstvého betónu nastrkáme železnú výstuž.
Po vyzretí betónu osádzame debniace tvárnice a následne ich zalievame betónom.Pred navozením a zhutnením štrkového lôžka pod základovú platňu na hrúbku min. 15 cm uložíme kanalizačné a vodovodné rozvody. Správny spád kanalizačného potrubia skontrolujeme meraním nivelačným prístrojom. Potom kanalizačné potrubie obsypeme pieskom.Po zhutnení vnútornej výplne zadebníme vonkajší obvod pôdorysu dostatočne silným styrodurom, ktorý slúži ako debnenie no zároveň aj ako izolácia základovej platne z vonkajšej strany.
Na zhutnenú vnútornú výplň osadíme zváranú oceľovú výstuž, ktorú pevne zviažeme.Pred betonážou skontrolujeme umiestnenia prechody prípojok kanalizácie, vody a elektriny cez základovú dosku. Ich nesprávna nesprávne osadenie by mohlo spôsobiť problémy v napojení vnútorných rozvodov. Rovná a hladká základová doska bez výškových rozdielov v rohoch stavby je predpokladom presného a správneho založenia prvého radu obvodových stien! Hladký povrch zabezpečí dokonalé prevedenie vodorovnej hydroizolácie.
Základové platne s využitím tepelnoizolačného sklopenového granulátu je ekonomicky najefektívnejším začiatkom stavby
Takéto základy nerobia len stabilný a pevný podklad pre stavbu, ale majú v sebe ukrytú schopnosť stavbu výborne izolovať od chladu, vlhkosti, radónu. Preto môžeme hovoriť o ekonomicky najefektívnejšej stavby a výrazne urýchli výstavbu.
Tento spôsob je ideálny pre založenie stavby na akýchkoľvek miestach a v akomkoľvek teréne.
Najprv sa na plochu pod domov navezie penové sklo, ktoré sa rozhrabe a zhutní na požadovanú pevnosť. Na neho sa následne naleje betónová doska. Táto má samozrejme väčšiu hrúbku, ako doska pri klasických základoch. Rovnako je viac vystužená oceľou. Takže v tomto prípade je tepelnoizolačná vrstva pod základovou platňou..
Aké to má výhody oproti klasike?
Podstatný rozdiel je práve v tom, že doska je nad tepelnou izoláciou. Vďaka tomu je v teple a je súčasťou domu. Tým, že je v teple a v suchu ja predlžuje podstatne životnosť samotného betónu.
Pri klasickom zakladaní sa samozrejme doska musí zhora zaizolovať. Najčastejšie sa používa podlahový polystyrén. Pri nízkoenergetických domov povedzme hrúbky 15cm. Doska je takto v klasickom dome od domu oddelená. Ale keď je na penovom skle, je vnútri a celá masa tohoto betónu tvorí veľkú akumulačnú plochu. Hlavne pri drevostavbách je prínosné, kedže drevostavby majú zvyčajne nižsiu akumuláciu tepla.
Ale ten najpodstatnejší rozdiel je v zrušení tepelných mostov v mieste styku múrov so základovou platňou. Preto sa tento spôsob zakladania s obľubou používa hlavne pri pasívnych domoch.
Samonosná plávajúca platňa
Najzaujímavejšie a netradičné využitie polystyrénu, alebo penového skla je práve pri výstavbe základov domu s použitím samonosnej základovej dosky. Tieto základy majú výhodu v tom, že nemajú žiadny kontakt s ornicou. Teda neodvádzajú do zeminy takmer žiadne teplo. A to je pri stavbe pasívneho domu veľmi dôležité.
Betón sa vyleje do predom pripravenej vaničky z extrudovaného polystyrénu XPS o hrúbke minimálne 15 – 20 cm. Konštrukcia platne je uspôsobená tak aby tlak na XPS nebol väčší ako 50 kPa (v porovnaní základové pásy asi 110 – 130 kPa). Nakoľko XPS odoláva tlaku až do 300 kPa je stavba naozaj na pevných základoch.
Polystyrén v tomto prípade slúži ako nosný aj ako izolačný prvok.
Samonosné plávajúce platňa sa využívajú hlavne pri použití v málo-únosnom teréne kde sa požaduje nízky tlak na pôdu. Najčastejšie sa platňa pokladá na polystyrén niekedy až hrúbky desiatok metrov – napríklad pri stavbách doslova na vode, kde má slovné spojenie “plávajúca” platňa doslovný význam. Pomenovanie plávajúca platňa však nie je odvodené od prípadu kedy platňa domu pláva na vode ale od princípu uloženia platne. Tým že nie je pevne spojená s terénom a drží len vplyvom tlaku na pôdu, tak takémuto uloženiu hovoríme plávajúce uloženie.
Táto konštrukcia tým, že má tlak na pôdu veľmi malý je vhodná do akéhokoľvek terénu, ktorý si predom zrovnáme a pripravíme.
Spotreba betónu je pri tejto konštrukcii nižšia a odvod tepla do zeminy takmer žiadny.