Nízkoenergetické domy

 

V čom je ich výhoda?

Je to stavba, na fungovanie ktorej sa spotrebuje čo najmenej energie a v niektorých prípadoch si tieto domy dokážu potrebné energie zabezpečiť samé. V podstate je ich niekoľko druhov: pasívne domy, energeticky úsporné domy, nízkoenergetické v užšom slova zmysle a nulové domy. Ide o spotrebu energie za rok udávanú v jednotkách kWh/m², čiže kilowatthodina na meter štvorcový.

Pozrime sa na tabuľku:
Typ domu Spotreba
Energeticky náročné domy spotreba viac ako 100 kWh/m² rok
Súčasný štandard spotreba 70 až 100 kWh/m² rok
Energeticky úsporný dom spotreba 50 až 70 kWh/m² rok
Nízkoenergetický dom spotreba 15 až 50 kWh/m² rok
Pasívny dom spotreba 5 až 15 kWh/m² rok
Energeticky nulový dom spotreba 0 až 5 kWh/m² rok

 

Investícia, ktorá sa oplatí

Nízkoenergetické domy sú na Slovensku ešte nie úplne rozšíreným typom stavieb rodinných domov. Jedným z dôvodov je aj vyššia cena. Tu je však potrebné počítať s návratnosťou, pretože pri neustále sa zvyšujúcich cenách za energie sa vám ich šetrenie skutočne oplatí. Preto je možno niekedy lepšie zafinancovať na začiatku o niečo viac a potom len zberať sladké plody v podobe ušetrených financií.

Stačí sa však pozrieť za hranice, napríklad do Rakúska, kde výstavba a vývoj nízkoenergetických domov napreduje vysokým tempom. U nás ľudia stále dávajú prednosť klasickým murovaným stavbám. Je v tom vidieť aj akúsi typicky slovenskú nedôveru voči niečomu novému, ale pravdou je, že v našich mysliach sa pojem nízkoenergetický dom často spája s predstavou rýchlomontovaného domu, ktorý mnohým ľuďom pripadá ako stavba, ktorá nevydrží ani slabší nápor vetra.

Lenže nízkoenergetický dom je možné postaviť prakticky z akéhokoľvek materiálu – môže ísť o aj o klasickú tehlu alebo betón. Stavba tak môže na prvý pohľad vyzerať ako úplne bežný rodinný dom. Rozdiel je však v použití izolácie. Je ale pravda, že na Západe sa čoraz viac nízkoenergetických domov stavia z ľahších materiálov. Moderným sa stáva napríklad drevo.

Čomu sa vyhnúť

  • Zložitému tvaru domu s výklenkami a vikiermi. Nielenže to predražuje stavbu, ale uberá to aj na energetickej efektívnosti obvodového plášťa.
  • Nekvalitným materiálom.
  • Podozrivo lacným firmám. Na trhu stále nájdete firmy, ktoré ponúkajú za údajne kvalitné domy nereálne ceny.

 

Neviditeľná hrozba

Problémom nízkoenergetických domov a budov je najmä zlá cirkulácia vzduchu, kvôli čomu v nich vznikajú toxické plesne.

Aké sú príznaky?

Najčastejšie ide o príznaky zhodné s nachladnutím: bolesti hlavy ,nádcha, upchatý nos , slzenie a pálenie očí, svrbenie a bolesť uší

Konštrukcia

Dosiahnuť nizkoenergetický štandard sa dá z mnohých konštrukčných materiálov, od tehál, cez betón až po drevo. Vzhľadom na to, že nízkoenergetické domy sú zároveň aj ekologické stavby, preferujú sa obnoviteľné stavebné materiály, ktoré nezaťažujú životné prostredie a vytvárajú zdravú vnútornú klímu.

Drevostavby

Drevo patrí medzi najpoužívanejší materiál pri stavbe nízkoenergetického domu. Má ľahkú dostupnosť, je obnoviteľným zdrojom a stavby z dreva majú taktiež bohatú tradíciu nielen na Slovensku ale takmer v celej Európe. Moderné drevostavby majú obrovskú popularitu v severských krajinách Európy ako aj v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku.
Životnosť týchto stavieb dosahuje dve až tri generácie, číže plnohodnotne spĺňajú potreby človeka. Pri procese výroby nevznikajú žiadne exhaláty a ďalšou výhodou je už spomínaná obnoviteľnosť. Dopad na životne prostredie je nízky.

Betón

Betón sa v nízkoenergetických stavbách používa skôr výnimočné. Výhodou betónových konštrukcii je ich tvarovateľnosť pri procese návrhu, vysoká životnosť, zvukotesnosť a akumulačná schopnosť. Betón sám o sebe ma veľmi slabé tepelnoizolačné vlastnosti preto je potrebné tieto stavby dodatočné zatepľovať.

Nevýhodou betónových stavieb je slabá difúzna priepustnosť obvodovej konštrukcie čo sa následné prejavuje na vnútornej pohode a hygiene bývania.